Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Elektronické informačné zdroje - vzťah používateľských a autorských preferencií

Čas nutný k přečtení
16 minut
Již přečteno

Elektronické informačné zdroje - vzťah používateľských a autorských preferencií

0 comments

Úvod

Elektronické informačné zdroje a sieťové komunikačné kanály sú hlavným hnacím motorom publikačnej revolúcie posledných 20 rokov. Objem informácií, ktoré sa ich prostredníctvom komunikujú, sa stále zvyšuje. Tieto technológie ponúkajú viacero výhod oproti tradičným spôsobom komunikácie (publikovania), ktoré spočívajú v širokej škále operatívnych možností ďalšieho spracovania komunikátov a najmä v obrovskom potenciále interaktívnosti. Napriek týmto výhodám však využívanie elektronických informačných zdrojov vnáša do procesov sociálnej, a najmä odbornej komunikácie niekoľko čŕt, ktoré možno vnímať ako ohrozenie, resp. oslabenie niektorých základných funkcií publikačného procesu v jeho tradičnej, tlačovej podobe (kvalita, resp. spoľahlivosť publikovaných informácií, archivovanie publikačných produktov atď.).

Cieľom tohto príspevku je prezentovať niektoré základné výsledky prieskumu preferencií používateľov informácií a autorov v prostredí elektronických komunikačných kanálov na Slovensku. Zároveň je pokusom o sumarizáciu argumentov pre podporu východiskovej tézy, že najmä v oblasti odborného/vedeckého publikovania je miera využívania elektronických zdrojov (teda pri štúdiu) vyššia ako miera ich využitia pri publikovaní - inak povedané, že tí istí ľudia majú iný prístup k využívaniu elektronických zdrojov a iný k publikovaniu vlastných prác v takýchto zdrojoch. Tieto rozdiely zrejme vyplývajú práve z vyššie uvedených charakteristík publikačného procesu, ktoré sú vnímané ako problematické, a teda do určitej miery odrádzajú autorov od využívania elektronických komunikačných kanálov pri publikovaní výsledkov ich práce.


Pozadie výskumu

Budovanie mýtu o ekonomickej prevahe elektronického publikovania nad tradičným, najmä v oblasti vedy, bolo jednou z hlavných tém teoretikov elektronickej komunikácie z obdobia prvotných fáz vývoja internetu (December, Harnad, Odlyzko a iní). V počiatočnej eufórii rozvoja systémov elektronickej komunikácie a publikovania začiatkom 90. rokov 20. storočia bol rozšírený názor, že elektronické komunikačné kanály môžu - okrem množstva ďalších prínosov - prispieť k radikálnej redukcii nákladov spojených s publikovaním. Táto redukcia sa mala dosiahnuť predovšetkým odbúraním reprodukčnej fázy, v rámci ktorej sa v tradičnom publikovaní vytvárajú (tlačia) publikačné produkty.

V súčasnosti sa čoraz viac autorov stavia k tejto téze skepticky. Haank z pozície svojich dlhoročných skúseností v publikačnom priemysle napríklad argumentuje, že elektronické publikovanie neznižuje celkové náklady systému, náklady na infraštruktúru. To, že publikáciu je potrebné nielen napísať, recenzovať, zalomiť, ale aj archivovať, sprístupňovať, prelinkovať atď. - to všetko zvyšuje publikačné náklady. Čo však tomuto spôsobu publikovania nemožno uprieť, je dramatické zníženie výdavkov spojených s poskytovaním prístupu dodatočných čitateľov. Teda keď sa už raz publikácia pripraví, prístup k nej môže mať za nezmenenú cenu (na strane vydavateľa) de facto neobmedzený počet záujemcov (Haank, 2002).

Zdá sa, že na akceptovanie a význam elektronických publikačných kanálov v spoločnosti majú vplyv viaceré faktory, medzi ktoré môžeme okrem ekonomickej agendy zaradiť napríklad aj otázku hodnoty pridanej vo formálnom publikačnom procese, spoľahlivosť a trvácnosť publikačného média, ochranu autorských práv, či autorské preferencie. Clines hovorí konkrétnejšie o "autorských preferenciách a komunitnej prestíži" a vychádzajúc z vlastných skúseností taktiež konštatuje, že autori na základe osobnej motivácie alebo na základe tlaku z (akademického) prostredia v deviatich prípadoch z desiatich dávajú prednosť tradičnému publikovaniu tlačou (Clines, 2000).

Ochota publikovať elektronicky je v akademickej oblasti úzko spätá s akceptovaním elektronických foriem publikovania ako rovnocennej alternatívy k produkcii papierových publikácií (Martin et al., 2002; Troll, 2001). Na tento problém upozorňuje aj Sweeney a uvádza, že v súvislosti s rozmachom technológií elektronického publikovania a v snahe o zabezpečenie ich širšej akceptácie na pôde univerzity Florida State University už v roku 2000 prišla s návrhom metodických pokynov a nariadení týkajúcich sa elektronického publikovania a akademických postupov. Tieto pokyny majú uľahčiť situáciu vysokoškolským učiteľom, ktorí sa rozhodujú, či sa vydať "zdanlivo rýchlou publikačnou cestou alebo pomalou (hoci možno vhodnejšou), ktorá neurýchľuje rozširovanie vedomostí" (Sweeney, 2000).

V posledných rokoch sa viacero štúdií a výskumných projektov zameralo na to, akým spôsobom ľudia využívajú elektronické zdroje všeobecne alebo niektoré ich špecifické typy (napr. Bonthron et al., 2003, Tenopir et al., 2003a) a aké sú ich postoje k elektronickým a tlačeným zdrojom v knižnici. Pochopiteľne, akceptácia elektronických publikácií môže mať rozdielne dimenzie v rozličných krajinách či vedných disciplínach. Správa amerického Coucil on Library and Information Resources napríklad konštatuje, že odborníci v rozličných oblastiach majú rozdielne vzorce využívania a rôzne preferencie pre tlačené či elektronické zdroje, a teda neexistuje jediný správny model pre tvorbu služieb či systémov pre všetky vedné disciplíny (Tenopir et al., 2003b). Na tento fakt poukazuje aj nedávny prieskum medzi rozhodujúcimi vedeckými osobnosťami v slovenskom akademickom prostredí, členmi komisií a subkomisií Vedeckej grantovej agentúry (VEGA) a členmi Akreditačnej komisie SR. Predbežné výsledky ukázali, že v budúcnosti bude potrebné zahrnúť do kritérií na hodnotenie publikačnej činnosti ako jedného z aspektov výkonov v oblasti vedy a vzdelávania aj elektronické zdroje, ktoré sú pri splnení určitých formálnych náležitostí rovnocenné tlačeným zdrojom (Kimlička, 2005).

Ako vidieť z tohto stručného úvodu do problematiky, vnímanie kvality, vhodnosti či nevhodnosti elektronických komunikačných kanálov pre prácu s informačnými zdrojmi ovplyvňuje väčšie množstvo rozličných faktorov. Je na mieste otázka, či tieto faktory rovnakým spôsobom vplývajú na vnímanie kvality elektronických zdrojov a v konečnom dôsledku aj ich využívanie na oboch stranách komunikačného reťazca - tak na strane používateľov informácií, ako aj autorov. Predbežné analýzy dotazníkových údajov i osobné skúsenosti naznačujú, že miera využívania elektronických komunikačných kanálov zo strany používateľov informácií je vyššia ako miera ich využívania na účely publikovania.


Metodika výskumu

Zber empirických dát pre výskum preferencií používateľov a autorov pri využívaní elektronických komunikačných kanálov bol súčasťou rozsiahlejšieho dotazníkového prieskumu, ktorý sa realizoval v priebehu júla až augusta 2002 s pomocou 16 vedeckých a akademických knižníc z celého Slovenska v rámci výskumnej úlohy Interakcia človeka s informačným prostredím. Skúmanie problematiky elektronickej komunikácie sa zameralo na dva smery sociálnej akceptácie tohto javu:

  • vzťah používateľov k elektronickým zdrojom v procese uspokojovania vedeckých (odborných) informačných potrieb;
  • vzťah autorov k elektronickým zdrojom pri publikovaní výsledkov vedeckého bádania.

O týchto dvoch smeroch možno hovoriť tiež ako o preferenciách využívania a publikačných preferenciách. Výskum sa primárne zameral na sieťové informačné zdroje, teda tie, ktoré sú dostupné prostredníctvom moderných sieťových technológií a ktoré do značnej miery narúšajú stereotypný model stabilných a "spoľahlivých" informačných zdrojov, predovšetkým v oblasti odbornej/vedeckej komunikácie. Otázky dotazníka smerovali k zisteniu preferencií na ose spoľahlivosť/serióznosť zdroja - pohotovosť/rýchlosť prístupu. Je pri tom jasné, že dôveryhodnosť je kvalita, ktorá nie je exkluzivitou tlače, ale na základe aplikácie princípov recenzovania sa uplatní aj v oblasti formálneho elektronického publikovania.

Základom pre štatistické spracovanie bolo 793 dotazníkov, ktoré prešli formálnou vstupnou kontrolou. Údaje boli zapísané do systému Excel a viacnásobne skontrolované. Štatistické spracovanie sa uskutočnilo čiastočne s využitím softvéru SPSS, verzia 8.0, čiastočne v prostredí programového systému Excel. Testy na porovnávanie významnosti rozdielov medzi jednotlivými zistenými hodnotami vo vybraných tabuľkách (Fisherov exaktný test) boli spracované s využitím softvéru GraphPadInStat.

Súbor 793 skúmaných používateľov obsahuje 57,3% mužov a 40,7% žien, mladí ľudia do 25 rokov predstavujú 52,3%. V súbore sú v prevažnej miere zastúpení študenti vysokých škôl, ďalej vedecko-výskumní pracovníci, učitelia i manažéri. Z hľadiska vedných odborov dominujú najmä technické vedy (30,4%) a sociálne vedy (28,8%), za nimi nasledujú prírodné vedy a medicína, ekonómia a umelecké odbory (bližšie pozri Steinerová et al., 2004).

Keďže dotazník skúmal obe komunikačné roly respondentov výskumu súčasne, teda využívanie informácií i publikovanie prostredníctvom elektronických kanálov, jeho vyhodnotenie umožňuje formulovať aj určité závery na úrovni korelácie týchto dvoch typov komunikačných aktivít. Vzhľadom na rozdielny stupeň penetrácie komunikačných technológií do komunikačno-publikačnej praxe v rôznych oblastiach poznania sme skúmali reálne využívanie (výskyt, frekvencia, resp. ochota využiť komunikačný kanál) i deklarované preferencie respondentov. Konkrétne išlo o nasledujúce zisťovania:

1. frekventovanosť využívania elektronických zdrojov (vyjadrená na nominálnej škále často - zriedka - nepoužívam);

2. preferovanie využívania elektronických zdrojov pred tradičnými (áno - nie);

3. charakteristiky elektronických a tradičných zdrojov, ktoré používatelia považujú za dôležité pre efektívnosť svojej práce. Vlastnosti boli vopred vytypované na základe analýzy odbornej literatúry;

4. autorské deklarovanie rovnocennosti elektronických a tradičných informačných zdrojov z hľadiska ich využitia na publikovanie (považujem/nepovažujem elektronické zdroje za rovnocenné);

5. skutočné využívanie a ochota využiť špecifické typy elektronických komunikačných kanálov (elektronické konferencie, elektronické časopisy, webové stránky) na publikovanie (publikoval som - publikoval by som - nepublikoval by som) za predpokladu, že práca publikovaná elektronicky nie je, resp. nebola súčasne publikovaná aj tlačou.

Porovnávanie vzťahu používateľov a autorov k elektronickým informačným zdrojom je založené na údajoch o reálnom využívaní elektronických zdrojov na oboch komunikačných póloch, teda na prístup k informáciám i na publikovanie. Pre tieto účely sú metodologicky najvhodnejšie výsledky z oblasti 1 a 5. Údaje o deklarovaných preferenciách (oblasti 2 a 4) síce poskytujú obraz o subjektívnom vnímaní a hodnotení kvalít elektronických komunikačných kanálov, ale ako už bolo naznačené, deklarované preferencie a skutočné využívanie zdrojov sa vďaka pôsobeniu rozličných faktorov veľmi často odlišujú.


Výsledky

1. Preferencie využívania elektronických zdrojov

Vzťah subjektívnej používateľskej preferencie a skutočného využívania elektronických zdrojov je dosť rozporuplný. Elektronické zdroje jednoznačne preferuje 42 % respondentov (graf 1). Často ich skutočne využíva 68 % respondentov (graf 2). V absolútnych číslach je tento rozdiel medzi "(subjektívnym) preferovaním" a "(reálnym) využívaním" elektronických informačných zdrojov vyše 200 respondentov (333 : 538).

Zaujímavé je porovnanie vzťahu týchto dvoch faktorov z hľadiska ich prekrývania sa u tých istých respondentov (tab. 1). Napriek tomu, že vysoký podiel (47 %) opýtaných elektronické zdroje nepreferuje, až cca 64 % z nich ich využíva často. Naopak, z tých respondentov, ktorí uviedli, že elektronické zdroje preferujú, cca 12 % ich využíva zriedka. Kuriózne pôsobí zistenie, že spomedzi tých opýtaných, ktorí elektronické zdroje preferujú, bolo 5 takých, čo uviedli, že tieto zdroje vôbec nepoužívajú.

Miera reálneho využívania elektronických komunikačných kanálov je do značnej miery podmienená dostupnosťou príslušnej infraštruktúry, preferovanie zasa skúsenosťami (vlastnými i prevzatými) a očakávaniami vzhľadom na možnosti, ktoré daná technológia ponúka. Je prirodzené, že medzi reálnym využívaním technológií a ich preferovaním nie je absolútna zhoda. Tí istí používatelia môžu byť vonkajšími podmienkami nútení k častému využívaniu elektronických zdrojov, hoci im ich kvality nekonvenujú, a naopak mnohí by dali prednosť využívaniu elektronických zdrojov, ale ich možnosti sú v tomto smere obmedzené (prístup k internetu, dostupnosť zdrojov v konkrétnej vednej disciplíne a pod.).

Výrazná prevaha častého využívania elektronických zdrojov nad ich preferovaním môže byť tiež signálom toho, že tieto zdroje sa postupne stávajú štandardnou súčasťou používateľskej kultúry aj na Slovensku, a že často ich využívajú aj používatelia, ktorým "nesedia". Môžeme tento fakt interpretovať aj tým spôsobom, že dostupnosť elektronických informačných zdrojov je na Slovensku už dostatočne vysoká? To je zrejme otázka do ďalších diskusií i detailnejších výskumov.




Postoj používateľov k využívaniu elektronických zdrojov je zväčša daný predchádzajúcimi skúsenosťami a ocenením určitých kvalít elektronických alebo tradičných (tlačených) zdrojov. Za najdôležitejšie charakteristiky elektronických zdrojov (graf 3) respondenti považujú ľahkú vyhľadateľnosť a dostupnosť, aktuálnosť, bezplatnosť a možnosť využívať prepojenia na iné zdroje. V prípade tradičných informačných zdrojov (graf 4) sú najoceňovanejšími charakteristikami najmä ich spoľahlivosť, serióznosť a renomé vydavateľa a jednoduchosť využívania bez potreby zložitejších technológií.

Zatiaľ čo prvé tri charakteristiky elektronických zdrojov sa vzťahujú skôr k technologickým a sociálno-ekonomickým vlastnostiam systémov elektronického publikovania, len vytváranie hypertextových prepojení medzi dokumentmi možno kvalifikovať ako špecifickú vlastnosť elektronických zdrojov. Bezplatnosť sa, samozrejme, nedá považovať za inherentnú črtu elektronických zdrojov ani elektronických publikačných systémov - jej výskyt v rebríčku oceňovaných vlastností je zrejme skôr prejavom toho, že používatelia na Slovensku ešte stále častejšie prichádzajú do styku s bezplatnými zdrojmi, než s takými, za ktoré sa musí platiť. Spoľahlivosť a serióznosť, oceňované v prípade tradičných zdrojov, sú typickými črtami najmä formálnych komunikačných kanálov.

Analýza preferovania jednotlivých charakteristík podľa toho, či respondenti dávajú alebo nedávajú prednosť využívaniu elektronických zdrojov, naznačuje, že zopár významnejších rozdielov medzi týmito dvoma skupinami používateľov je v oboch typoch zdrojov. U elektronických zdrojov je to najmä v otázke rýchlej vyhľadateľnosti, bezplatnosti a ekologickosti, kde sú preferencie tých používateľov, čo dávajú prednosť elektronickým zdrojom, vyššie. V prípade tradičných zdrojov sa názory oboch skupín respondentov výraznejšie rozchádzajú pri otázke oceňovania serióznosti/renomé vydavateľa, spoľahlivosti využívaných zdrojov či jednoduchosti ich využívania. V týchto prípadoch sú preferencie pre zmenu podstatne vyššie u tých požívateľov, čo elektronické zdroje nepreferujú. Pre túto komparatívnu časť analýzy je celkovo príznačný fakt, že miera oceňovania kvalít elektronických zdrojov u tých, čo elektronickým zdrojom dávajú prednosť, ani v jednej položke neklesla pod mieru oceňovania respondentmi, ktorí týmto zdrojom prednosť nedávajú. Analogicky to platí pre vlastnosti tradičných zdrojov a tých používateľov, ktorí elektronické zdroje nepreferujú. Inými slovami - respondenti v prevažnej miere označili za dôležité kvality toho typu informačného zdroja, ktorému dávajú prednosť.



2. Publikačné preferencie

Postoje respondentov prieskumu k publikovaniu vlastných dokumentov cez elektronické komunikačné kanály sa skúmali v dvoch rovinách:

1. ako deklarovaná rovnocennosť využívania elektronických a tradičných komunikačných kanálov;

2. ako miera ich reálneho, resp. potenciálneho využívania.

Len cca 28 % respondentov považuje obe formy publikovania za rovnocenné, 30 % ich za rovnocenné nepovažuje. Pozitívnu odpoveď možno interpretovať ako prejav akceptácie elektronického publikovania, negatívna reakcia v prevažnej miere vyjadruje odmietanie elektronických technológií. Podstatným údajom v tomto kontexte je však to, že takmer 20 % respondentov, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s elektronickým publikovaním, na túto otázku neodpovedalo.

Pre potreby skúmania korelácie medzi využívaním elektronických zdrojov a publikovaním sa ako vhodnejšie javia zistenia týkajúce sa reálneho využívania a ochoty/neochoty využiť 3 typy elektronických komunikačných kanálov (elektronická konferencia, elektronický časopis, webová stránka) na publikovanie. Situácia s využívaním jednotlivých typov elektronických médií je v zásade vyrovnaná (grafy 5-7). Najmenej praktických skúseností majú respondenti s publikovaním v elektronickom časopise (6 %), ktorý je zároveň aj najprijateľnejším typom elektronického komunikačného kanála - ochotu publikovať v ňom vyjadrilo ďalších 39 % opýtaných. Tento stav zrejme vychádza z faktu, že publikovanie v časopise je formálne náročnejšie ako pri ostatných typoch technológií a elektronický časopis zároveň najlepšie spĺňa predstavu spoľahlivého a seriózneho komunikačného média.

Vzhľadom na to, že pomerné zastúpenia skupín respondentov z hľadiska skúsenosti či ochoty publikovať sa v troch uvedených typoch elektronických publikačných médií nijako dramaticky neodlišujú, elektronická konferencia (a príslušná tabuľka) bola zvolená ako referenčný model pre celú oblasť elektronického publikovania. Už zbežné porovnanie percentuálnych podielov či absolútnych čísel v tabuľkách 1 (frekvencia využívania a preferovanie využívania elektronických zdrojov) a 2 (reálna skúsenosť s publikovaním a ochota publikovať, teda stĺpce "publikoval" a "publikoval by") napovedá, že medzi oblasťou využívania elektronických zdrojov a publikovaním v nich existuje disproporcia. Absolútny počet tých respondentov, ktorí už využili alebo sú ochotní využiť technológiu elektronického publikovania, je 359. Toto číslo je relatívne blízko počtu respondentov, ktorí preferujú využívanie elektronických zdrojov (333), avšak ani zďaleka sa nepribližuje počtu tých, ktorí elektronické zdroje využívajú často (538). Rozdiel cca 30 % teda indikuje všeobecne vyššiu mieru využívania oproti publikovaniu.





Korelácie 2 faktorov využívania elektronických informačných zdrojov (frekvencia využívania: odpoveď využívam často / a preferencia využívania: odpoveď preferujem) s využívaním elektronických komunikačných kanálov na publikovanie ponúkajú veľmi podobné výsledky, ktoré sú z dôvodu zjednodušenia reprezentované údajmi v tabuľke 2. Je zrejmé, že miera akceptovania elektronických komunikačných kanálov na publikovanie je podľa očakávania vyššia u tých respondentov, ktorí elektronické zdroje využívajú často - reálna skúsenosť (publikoval) a ochota publikovať (publikoval by) bola zistená zhruba u 52% respondentov tejto skupiny. Zaujímavý je pritom fakt, že aj v tejto skupine je približne tretinový podiel (31%) respondentov, ktorí nie sú ochotní elektronicky publikovať.

Uvedené údaje nám umožňujú konštatovať, že na základe analýzy odpovedí respondentov v slovenských knižniciach sa potvrdzuje téza o tom, že akceptácia elektronických komunikačných kanálov pri využívaní informačných zdrojov je vyššia ako pri publikovaní. Dôvodov tohto stavu môže byť niekoľko. V procesoch využívania informácií síce zvažovanie kvality zdrojov zohráva takú istú úlohu ako pri publikovaní, ale sú tu určité odlišnosti. Zatiaľ čo u používateľov môže v prospech využívania sieťových elektronických zdrojov vystupovať predovšetkým argument okamžitej a pohodlnej dostupnosti, z pohľadu autora pri výbere - tentoraz veľmi často v neprospech elektronických zdrojov - vstupujú do hry ešte faktory spojené s celkovým kontextom vnímania kvality či vhodnosti publikovania v elektronických sieťových médiách v pracovnom/akademickom prostredí. Z tohto hľadiska je preto skutočne dôležité, aby sa postupne menil názor na tieto druhy informačných zdrojov v rámci celej akademickej komunity a predovšetkým u tých jej predstaviteľov, ktorí majú mienkotvornú silu alebo rozhodovaciu právomoc v oblasti kritérií posudzovania vedecko-publikačnej činnosti.

Záver

Cieľom výskumu preferencií používateľov slovenských akademických knižníc v oblasti elektronických informačných zdrojov bolo zistiť, do akej miery sú používatelia ochotní využívať elektronické zdroje a autori pripravení akceptovať elektronické komunikačné kanály ako regulérnu formu publikovania. Predchádzajúce analýzy niektorých výsledkov výskumu (Steinerová et al., 2004) naznačili, že v zásade je úroveň akceptácie porovnateľná so situáciou vo svete, aj keď do značnej miery závisí od vednej disciplíny a takisto od veku používateľov/autorov.

Analýza dát z dotazníkového prieskumu z hľadiska porovnania preferencií a reálneho využívania elektronických komunikačných kanálov skutočne naznačuje, že pripravenosť využívať informačné zdroje je o niečo vyššia ako ochota publikovať prostredníctvom elektronických sietí. Dokonca aj zhruba tretina tých respondentov, ktorí využívajú elektronické zdroje často, odmieta využívať sieťové technológie na publikovanie svojich prác. Tieto rozdiely v preferenciách môžu mať niekoľko dôvodov. Jedným z najdôležitejších je zrejme efekt zotrvačnosti a aplikácie tradičných kritérií pri posudzovaní kvality a vhodnosti elektronických publikačných kanálov v rámci širšej, najmä akademickej komunity. Presnejšie zmapovanie a pochopenie týchto dôvodov by si vyžadovalo detailnejší prieskum medzi autormi, s využitím individuálnejších, kvalitatívnych výskumných metód.



Poznámka:
Tento text byl vypracován v rámci grantového projektu VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede a v rámci projektu Information Society without Borders: Re-Establishing and Development of the Cross-Border Cooperation within the Information Studies and Librarianship, který s podporou IVF realizoval Ikaros, o.s., s partnery z Polska, Maďarska, Slovenska a České republiky.



Použité zdroje:
BONTHRON, K. - URQUHART, C. - THOMAS, R. - ARMSTRONG, C. - ELLIS, D. - EVERITT, J. - FENTON, R. - LONSDALE, R. - MCDERMOTT, E. - MORRIS, H. - PHILLIPS, R. - SPINK, S. - YEOMAN, A. 2003. Trends in Use of Electronic Journals in Higher Education in the UK - Views of Academic Staff and Students. In D-Lib Magazine [online]. June 2003, Volume 9 Number 6. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: <http://www.dlib.org/dlib/june03/urquhart/06urquhart.html>. ISSN 1082-9873.
CLINES, D.J.A. 2000. Before We All Get Too Excited about Electronic Publishing [online]. Paper was read to the Association Informatique et Bible (AIBI), Stellenbosch, July 2000. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: <http://www.shef.ac.uk/uni/academic/A-C/biblst/DJACcurrres/Before.html>.
HAANK, D. 2002. Electronic Publishing: Is it good for Science? In EAAP News [online]. No. 44, May 2002. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: <http://www1.elsevier.com/homepage/san/livest/eaap/44/sec10.html>.
KIMLIČKA, Š. 2005. Sú elektronické zdroje rovnocenné s tlačenými? Pohľad vedcov a pedagógov. In INFORUM 2005: 11. ročník konference o profesionálních informačních zdrojích, Praha 23.-26. května 2005 [online]. Praha: Albertina icome Praha, 2005. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: http://www.inforum.cz/inforum2005/prispevek.php?prispevek=105. ISSN 1801-2213.
MARTIN, J. - COLEMAN, D. 2002. Change The Metaphor: The Archive as an Ecosystem. In The Journal of Electronic Publishing [online]. April 2002, Volume 7, Issue 3. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: <http://www.press.umich.edu/jep/07-03/martin.html>. ISSN 1080-2711.
STEINEROVÁ, J. et al. 2004. Správa o empirickom prieskume používateľov knižníc ako súčasť grantovej úlohy VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím v informačnej spoločnosti. Jela Steinerová, Jaroslav Šušol, Soňa Makulová, Marta Matthaeidesová, Jana Verčeková, Pavol Rankov. Bratislava : Filozofická fakulta UK, KKIV, 2004. 113 p.
SWEENEY, A.E. 2000. Tenure and Promotion: Should You Publish in Electronic Journals? In The Journal of Electronic Publishing [online]. December 2000, Volume 6, Issue 2. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: <http://www.press.umich.edu/jep/06-02/sweeney.html>. ISSN 1080-2711.
TENOPIR, C. - KING, D.W. - BOYCE, P. - GRAYSON, M. - ZHANG, Y. - EBUEN, M. 2003a. Patterns of Journal Use by Scientists through Three Evolutionary Phases. In D-Lib Magazine [online]. May 2003, Volume 9 Number 5. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: <http://www.dlib.org/dlib/may03/king/05king.html>. ISSN 1082-9873.
TENOPIR, C. - HITCHCOCK, B. - PILLOW, A. 2003b. Use and Users of Electronic Library Resources: An Overview and Analysis of Recent Research Studies. [online]. Washington : Council on Library and Information Resources, 2003. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: <http://www.clir.org/pubs/reports/pub120/contents.html>.
TROLL, D.A. 2001. How and Why Are Libraries Changing? [online]. Digital Library Federation White Paper, 2001. [cit. 2005-06-10]. Dostupné na internete: <http://www.diglib.org/use/whitepaperpv.htm>.
Hodnocení: 
Průměr: 5 (1 hlasování)
ŠUŠOL, Jaroslav. Elektronické informačné zdroje - vzťah používateľských a autorských preferencií. Ikaros [online]. 2005, ročník 9, číslo 9 [cit. 2019-09-22]. urn:nbn:cz:ik-11912. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11912

automaticky generované reklamy
registration login password