Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Katedra knižničnej a informačnej vedy FifUK jubiluje: krátky pohľad na 60 rokov vysokoškolského štúdia knihovníctva

Čas nutný k přečtení
13 minut
Již přečteno

Katedra knižničnej a informačnej vedy FifUK jubiluje: krátky pohľad na 60 rokov vysokoškolského štúdia knihovníctva

0 comments

Úvod

Katedra knižničnej a informačnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave (FifUK) bola od svojho vzniku až do akademického roku 2002/2003 jedinou katedrou na Slovensku, ktorá zabezpečovala a zabezpečuje vysokoškolskú prípravu knižničných a informačných pracovníkov. Jej 60 ročnú históriu vždy sprevádzal dynamický vývoj v odbore knihovníctva, knižničnej a informačnej vedy, ktorý permanentne ovplyvňoval a ovplyvňuje samotné štúdium, jeho obsah a zamerania. Krátkym pohľadom na počiatky, vývoj a súčasnosť štúdia na katedre si zároveň pripomíname najdôležitejšie medzníky vo vysokoškolskom vzdelávaní knihovníkov a informačných pracovníkov na Slovensku. Filozofická fakulta Univerzity J. A. Komenského v Bratislave bola jeho prvou a desiatky rokov aj jedinou alma mater.

Vývoj štúdia na katedre do roku 1990

Začiatky štúdia knihovníctva u nás sa spájajú s uplatňovaním zákona o verejných knižniciach č. 430 z roku 1919. Príprava odborných pracovníkov pre knižnice sa v tomto období realizovala iba formou krátkodobých kurzov (Žibritová, 2001, s. 410). K prvej snahe etablovať na Slovensku vysokoškolské štúdium knihovníctva dochádza v roku 1923, kedy bol zriadený lektorát knihovníctva FifUK. Prvým lektorom sa stal Dr. Jan Emler, ktorý tu pôsobil v rokoch 1923-1931 a v akademickom roku 1937/1938 Marie Ludmila Černá (Z histórie, 2009).

Kurzy a lektorát však iba čiastočne suplovali potreby profesionálnej prípravy odborných pracovníkov, a tak sa v roku 1946 ujal iniciatívy Zväz slovenských knihovníkov, ktorý zrealizoval kampaň za otvorenie knihovníckej školy na Slovensku. O 4 roky neskôr,  v akademickom roku 1950/1951, sa mu spolupráci s FifUK podarilo zorganizovať letný jedno semestrálny knihovnícky kurz.  Šlo o prvý pokus založiť vysokoškolské štúdium knihovníctva u nás.

V ďalšom období sa v zavedení vysokoškolskej prípravy knihovníkov najviac angažoval dr. Ján Čaplovič – podpredseda Zväzu slovenských knihovníkov (Žibritová, 2001, s. 410). V októbri 1951 spoločne s prodekanom Filozofickej fakulty UK prof. Andrejom Mrázom slávnostne otvorili dvojročné jednopredmetové vysokoškolské štúdium knihovníctva. V akademickom roku 1951/52 bolo pričlenené ku Katedre slovenského jazyka, neskôr, v rokoch 1952/1953 – 1956/1957 sa knihovníctvo vyučovalo na subkatedre v rámci spoločnej Katedry knihovedy a novinárstva a v rokoch 1957/1958  - 1960/1961 Katedry novinárstva a knihovníctva. Subkatedra knihovníctva najprv nemala interné zastúpenie, veľká časť výučby závisela na externých prednášateľoch  – vedením štúdia bola v roku 1951/1952 poverená Marie Ludmila Černá, od roku 1952/1953 Dr. Jindra Hušková a prvou internou vedúcou subkatedry sa v roku 1954 stala Mária  Štefanovičová. Okrem nej tu pôsobili ako interné učiteľky Dagmar Kukučová, jedna z prvých absolventiek odboru Katarína Záthurecká – Ruttkayová, Ján Misál, Eugen Mešša a od roku 1959 Štefan Pasiar (Z histórie, 2009).

Jedným z najdôležitejších medzníkov v dejinách vysokoškolského štúdia knihovníctva na Slovensku je založenie prvej samostatnej Katedry knihovníctva na FifUK v akademickom roku 1960/61 pod vedením doc. Štefana Pasiara, odkedy je katedra samostatným pedagogickým a vedeckým pracoviskom FifUK (Z histórie, 2009).  Na katedre v jej počiatkoch existovali dva študijné odbory: knihovníctvo a do roku 1964/1965 aj osveta.  Od akademického roku 1969/1970 poskytovala katedra dvojodborové štúdium v študijnom odbore knihovníctvo a vedecké informácie.

Štúdium knihovníctva začalo ako denné, pôvodne dvojročné, predlžovalo sa na päťročné (po roku 1975 až do akademického roku 1992/1993 bolo štúdium štvorročné). Od roku 1954 do roku 1993/1994 katedra realizovala diaľkové štúdium (štúdium popri zamestnaní), diaľkovo bolo možné študovať tu aj osvetu. V rokoch 1959/1960 a od roku 1962 do 90. rokov katedra v niekoľkých cykloch doškoľovala absolventov iných odborov pracujúcich v knižniciach formou postgraduálneho štúdia (Žibritová, 2001, s. 411). V roku 1960 bolo na katedre otvorené konzultačné Stredisko pre štúdium popri zamestnaní pri katedre v Prešove (Z histórie, 2009).    

V priebehu svojho 60-ročného pôsobenia prešla Katedra knižničnej a informačnej vedy FifUK mnohými zmenami, ktoré boli ovplyvnené rozvojom knihovníctva a spoločenskými zmenami. Vývoj, terminologické vymedzenie a postupná profilácia vedného a študijného odboru vyústili už v 60.-tych rokoch do zmeny názvu katedry - v roku 1966/67 bola premenovaná na Katedru knihovedy a vedeckých informácií (Lichnerová, 2010, s. 5).

Vzhľadom na fakt, že absolventi nastupovali na rozmanité pracoviská, došlo postupne k diferenciácii štúdia na špecializácie a neskôr na zamerania (Žibritová, 2001, s. 411). V závislosti od potrieb praxe na katedre existovali napr. literárny, prírodovedný, technický smer, knižnično-informačné, vedecko-informačné zameranie, špecializácie na informatickú techniku, bibliografiu, knižničnú prácu s deťmi a mládežou, odborné orientácie na historické knižné fondy, manažment a verejné knižnice, informačné technológie a pod. (Z histórie, 2009).  

Na príprave a realizácii študijných programov, výučby a vedeckej práce sa tu podieľal rad významných odborníkov, ktorí svojim úsilím postupne sformovali teoretické východiská vedného odboru knižničná a informačná veda:  prvým vedúcim katedry bol 21 rokov prof. dr. Štefan Pasiar (1960-1981), ďalej katedru viedli: doc. PhDr. Eugen Mešša, CSc. (1981-1989), doc. PhDr. Marta Nováková, CSc. (1989-1990), prof. Ing. Štefan Kimlička, PhD. (1990-1996, 2001-2003), prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. (1996-2000), doc. Ing. RNDr. Jozef Lipták, CSc. (2003-2008) a prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD. (od 2008 do súčasnosti) (Žibritová, 2001, s. 413). Z ďalších bývalých a zaslúžilých pedagógov treba okrem vyššie spomenutých vyzdvihnúť JUDr. Ing. Michala Baka, CSc., ktorý sa na katedre venoval automatizovaným informačným systémom a informačným jazykom, doc. Dr. Jána Žatkuliaka, CSc. - iniciátora inštitucionalizácie a programovania vedecko-výskumnej činnosti knižníc na Slovensku, doc. PhDr. Gabrielu Žibritovú, CSc., ktorej zásluhou sa dostala na katedre do popredia problematika dejín knižnej kultúry a historických knižných fondov na Slovensku, PhDr. Martu Matthaeidesovú, PhD., ktorá sa venovala najmä využívaniu informačných zdrojov a knižnično-informačným službám s dôrazom na znevýhodnených používateľov, PhDr. Elenu Sakálovú, PhD., ktorá sa špecializovala na knižničný manažment, teóriu práce s čitateľmi a informačnú výchovu, PhDr. Zoru Jurčackovú, CSc., ktorá sa venovala najmä organizácii poznania, informačným jazykom a terminologickej činnosti či PhDr. Annu Čabrunovú, ktorá zosumarizovala sociálno-psychologické problémy informačnej vedy (Z histórie, 2009).  

Katedra knižničnej a informačnej vedy FifUK bola a je nielen pedagogickým ale aj významným vedeckým a výskumným pracoviskom. Začiatky vedeckej prípravy pedagógov pôsobiacich na katedre sa spájajú s rokom 1968, kedy bolo zavedené rigorózne konanie ako vyšší stupeň akademického titulu (PhDr.). Doktorandské štúdium (PhD.) bolo akreditované v rámci odboru vedecké informácie a knihovníctvo až v roku 1994/1995.

Podstatnú časť vedeckých aktivít členov katedry vždy predstavovala ich bohatá publikačná činnosť, okrem odborných publikácií či vysokoškolských učebníc katedra od roku 1974 vydáva zborník vedeckých štúdií vychádzajúci v rámci série zborníkov Filozofickej fakulty UK, ktorého pôvodný názov bol Informatika a v roku 1997 bol premenovaný na Knižničná a informačná veda (Žibritová, 2001, s. 413).

Vývoj štúdia na katedre po roku 1991

Záujem katedry o formovanie a presné vymedzenie stavu poznania v odbore, o akceptovanie a začlenenie spoločenských potrieb a požiadaviek na absolventov v odbore a o harmonizáciu vysokoškolského vzdelávania na základe medzinárodných a európskych aktivít sa premietol nielen do zmien v pomenovaní katedry, ale predovšetkým do zmien týkajúcich sa foriem, dĺžky a obsahu štúdia.

90.-te roky 20. storočia (1991/1992-1998/1999):  Katedra knihovníctva a vedeckých informácií

Študijný odbor vedecké informácie a knihovníctvo

Od školského roku 1991/1992 katedra fungovala pod novým názvom – Katedra knihovníctva a vedeckých informácií. Do roku 1995 sa realizoval študijný odbor vedecké informácie a knihovníctvo. Štúdium bolo dvojodborové:  katedra ponúkala kombinované štúdium knihovníctva a iného odboru na Filozofickej fakulte UK. Ponuka ďalšieho odboru súvisela so zameraním katedry a potenciálnou prospešnosťou ďalšieho odboru pre prax: najčastejším druhým odborom bol preto cudzí jazyk (anglický, nemecký, latinský, atď.), ale aj pedagogika, filozofia, andragogika, sociológia a iné. Dvojodborové štúdium na katedre bolo ukončené v školskom roku 2001/2002. Od školského roku 1997/1998 sa začalo s realizáciou jednoodborového štúdia s možnosťou výberu orientácií od 5. semestra (verejné knižnice, manažment knižníc, informačná analýza, knižnično-informačné systémy, historické knižničné fondy).

Študijný odbor 72-10-9 knižničná a informačná veda

V etape 90.-tych rokov katedra získala ďalší významný status: od  roku 1994/1995 získala akreditáciu na doktorandské štúdium a disponovala právom udeľovať tituly PhD. vo vednom odbore 72-10-9 knižničná a informačná veda. Doktorandské štúdium sa realizovalo v dennej forme ako 3-ročné alebo v externej  ako 5-ročné. Schválenie vedného odboru 72-10-9 knižničná a informačná veda od roku 1994 sa paradoxne týkalo len doktorandského štúdia. Až o rok neskôr, v roku 1995 bol tento vedný odbor schválený Akreditačnou komisiou SR ako študijný odbor aj pre magisterské štúdium (Kimlička, 2003).

21. storočie (1999/ 2000 – dnes): Katedra knižničnej a informačnej vedy

Začiatok nového storočia znamenal pre históriu katedry niekoľko ďalších zmien. Transformácia obsahu štúdia priniesla etablovanie nového študijného odboru, ktorý sa realizoval a dodnes realizuje v rôznych formách štúdia, študijných programoch a dĺžke štúdia.

Študijný odbor 72-10-9 knižničná a informačná veda (pokračujúci)

Študijný odbor 72-10-9 knižničná a informačná veda existujúci od roku 1995 v rámci magisterského štúdia podnietil úvahy o výstižnejšom pomenovaní katedry. Tieto úvahy vyústili do konkrétnej podoby v školskom roku 1999/2000, kedy katedra získala nový názov – Katedra knižničnej a informačnej vedy. Zmena názvu prirodzene vyplynula z potreby transformácie a profilácie obsahu štúdia, ktoré ovplyvnili viaceré faktory:

  • „vymedzenie, formovanie a stav poznania v odbore,
  • spoločenská potreba a požiadavky na absolventov vysokoškolských štúdií v odbore,
  • spoločenské, politické a akademické prostredie, v ktorom sa odbor formuje,
  • legislatívny rámec vzdelávania a vedeckého bádania,
  • medzinárodné dohovory a aktivity smerujúce k harmonizácii vzdelávania” (Kimlička, 2003, s. 218).

Zmena pomenovania katedry súvisela aj so snahou eliminovať dovtedajšiu ideologizáciu vzdelávania a politické vplyvy, ako aj so zámerom odlíšiť smerovanie katedry od počítačovo orientovanej informatiky. Východiskom sa stalo prijatie termínu „informačná veda” do názvu katedry, ktorý sa formoval najmä v 70. a 80. rokoch v americkej a anglickej oblasti. Zároveň nové pomenovanie odzrkadlilo spojenie knižničnej vedy s informačnou, s ktorou má najužšie interdisciplinárne vzťahy. Spojenie oboch termínov v názve bolo logickým vyústením medzi pomenovaním už prebiehajúceho študijného odboru a harmonizáciou názvov podobne zameraných zahraničných inštitúcií.

    Študijný odbor knižničná a informačná veda bol ”úzko spojený s chápaním knihovníctva, bibliografie, informatiky, informačnej vedy a ďalších disciplín, s ich vzájomným prepojením a rozsahom prieniku. Ide predovšetkým o hĺbku zásahu informatiky ako vedy o počítačoch a o šírku informačnej vedy ako všeobecnej vedy o spracovaní a využívaní informácií” (Kimlička, 2003, s. 219). Zo záujmu  prispôsobiť sa európskemu vzdelávaciemu systému vyplynul nový typ štúdia: od roku 2000/2001 sa realizuje prvýkrát kreditové 5-ročné magisterské štúdium s 3 orientáciami od 5. semestra: verejné knižnice a manažment, informačné systémy a informačná analýza, historické knižničné fondy.

Študijný odbor 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá

Boloňská deklarácia (Boloňská, 2001) prispela k zavedeniu ďalšej koncepcie štúdia, ktorá ho delí na pregraduálne (bakalársky stupeň) a postgraduálne (magisterský a doktorandský stupeň). Katedra reflektovala na najmodernejšie európske trendy vo vysokoškolskom vzdelávaní otvorením kreditového štúdia v novom študijnom odbore 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá. Štúdium sa realizovalo na:

  • prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky,
  • druhom stupni vysokoškolského štúdia (Mgr.) so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky; pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové vzdelanie v niektorom menej príbuznom odbore existuje trojročné magisterské štúdium,
  • treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou 3 roky.

Katedra v tomto čase ponúkala denné aj externé štúdium na všetkých stupňoch študijného odboru.

V snahe ponúknuť budúcim záujemcom o štúdium na katedre širšie koncipovaný študijný odbor, ktorý by ponúkal od prvého ročníka štúdia užšie zamerané študijné programy, boli neskôr v rámci študijného odboru knižnično-informačné štúdiá akreditovanénové študijné programy pre všetky stupne štúdia, ktoré katedra ponúka od školského roku 2009/2010. Nové študijné programy prebiehajú v rámci bakalárskeho, magisterského a doktorandského stupňa.

Bakalársky stupeň:

Výber študijných orientácií, ktorý sa dovtedy realizoval až od 5. semestra štúdia sa realizuje už od prvého semestra prostredníctvom 3 študijných bakalárskych programov (3 roky):

  • informačné štúdiá,
  • dejiny knižnej kultúry,
  • literárna komunikácia a knižnice.

Ponúkané študijné programy „ich potenciálnu izoláciu eliminujú alternatívou výberu voliteľných predmetov zo všetkých troch študijných programov bakalárskeho stupňa v kontexte s preferenciami študenta“ (Lichnerová,  2010, s. 6).

Cieľom študijného programu informačné štúdiá je príprava študentov na ovládanie informačných technológií súvisiacich s knižnično-informačnými procesmi, na analýzu informačných zdrojov, ich spracovanie a sprostredkovanie, na vyhľadávanie informácií.  Absolvent by mal získať teoretické znalosti a praktické zručnosti v oblasti manažmentu informácií, organizácie poznania a informačnej analýzy. Študijný program dejiny knižnej kultúry je zameraný na zvládnutie teoreticko-metodologických princípov výskumu dejín knižnej kultúry. Absolventi získavajú praktické zručnosti z oblasti spracovania historických knižných fondov a ich ochrany. Osvojujú si základné teoretické poznatky z oblasti dejín knihy, knižníc, kníhtlačiarstva, vydavateľstva, knižnej distribúcie, čítania a recepcie textu. Potreba interdisciplinárneho štúdia je saturovaná ponukou výberových predmetov iných katedier. Literárna komunikácia a knižnice je platformou pre štúdium teoretických a metodologických aspektov čítania, čitateľskej a rodinnej gramotnosti, bibliopedagogiky a literárnej komunikácie. Študenti získavajú poznatky o čitateľských a informačných potrebách a vedia ich aplikovať v práci s používateľmi a čitateľmi, osobitne pri práci s kategóriou detí a mládeže. Osvojujú si teoretické poznatky a získavajú praktické zručnosti pri realizácii programov a projektov na podporu čítania a čitateľskej a rodinnej gramotnosti.

Magisterský stupeň:

Magisterský študijný program je v rámci študijného odboru 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá akreditovaný pod názvom  informačné štúdiá. Program je zostavený ako logické pokračovanie prakticky orientovaného bakalárskeho štúdia. Absolventov pripravuje na zvládnutie teoretickej základne knižnično-informačnej vedy v oblasti sociálnej komunikácie, knižnej kultúry, informačných technológií, ochrany dokumentov, bibliografie, odbornej dokumentácie a dokumentológie, organizácie poznania, informačnej analýzy a informačného manažmentu. Ukončenie magisterského študijného programu zabezpečuje pre jeho absolventov orientáciu v štandardoch a legislatíve knižničnej a informačnej vedy, schopnosť aplikovať ich v praxi a schopnosť kritického zhodnotenia najnovších poznatkov odboru, čo vedie k získaniu dispozície na  metodické usmerňovanie knižnično-informačnej činnosti.

Doktorandský stupeň:

Doktorandské štúdium v študijnom programe knižničná a informačná veda je možné absolvovať dennou (4 roky) a externou (5 rokov) formou. „Profilácia absolventa je koncentrovaná na zvládnutie vedeckých metód a formuláciu vedeckých problémov výskumu v rozličných oblastiach knižničnej a informačnej vedy a na tvorivú prezentáciu výskumných výsledkov. Študenti tohto programu sa výskumom zameriavajú na progresívne a žiaduce témy, čím výrazne prispievajú k vývoju odboru knižničná a informačná veda,  k vývoju nových nástrojov a metód informačnej činnosti a k doplneniu absentujúceho poznania v odbore“ (Lichnerová, 2010, s. 8).

Na záver

Cesta k etablovaniu vysokoškolského štúdia knihovníctva nebola vždy bez prekážok. Odhodlanie nadšencov presadiť toto štúdium na pôde Univerzity Komenského nebolo zbytočné a dnes je evidentné, že svoju úlohu splnili viac ako dostatočne – štúdium knihovníctva sa v roku 2011 dožíva 60. výročia. Naši predchodcovia – odborníci pôsobiaci v uplynulých 60.-tich rokoch na našej katedre dosiahli manifestovanie knižničnej a informačnej vedy v nomenklatúre vedných odborov. Po dlhoročnej komunistickej ideologizácii sprevádzanej izoláciou od západného sveta sa im podarilo nadviazať nové cenné kontakty so zahraničnými partnermi. Aj ich zásluhou a tiež vďaka neustále sa rozvíjajúcim možnostiam, ktoré do sveta informácií prinášajú nové komunikačné a informačné technológie, stále prichádzajú ďalšie podnety pre kvalitný výskum v široko koncipovanej panoráme knižničnej a informačnej vedy. V ich šľapajach pokračujú v súčasnosti 10 pedagógovia, ktorí zabezpečujú pedagogickú a výskumnú činnosť na katedre. Katedra má 11 interných a 15 externých doktorandov. Počas pôsobenia katedry ukončilo štúdium okolo 1500 absolventov a viac ako 35 vedeckých ašpirantov. Na katedre v súčasnosti študuje 122 študentov na bakalárskom a 51 študentov na magisterskom stupni. V školskom roku 2011/12 ukončia štúdium prví bakalári študijného odboru 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá v nových študijných programoch (dejiny knižnej kultúry, literárna komunikácia a knižnice a informačné štúdiá). Pri príležitosti 60. výročia vysokoškolského štúdia knihovníctva katedra vydáva jubilejný zborník Knižničná a informačná veda XXIII.

Zoznam bibliografických odkazov
  • Boloňská deklarácia európskych ministrov školstva o Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania [online]. Bratislava : Rada vysokých škôl SR, 2001 [cit. 2011-11-01]. Dostupné na internete: <http://www.ko.fsvaz.ukf.sk/pdf/Deklaracia_BLM.pdf>.
  • KIMLIČKA, Š. Zaradenie odboru knižničná a informačná veda v rámci novej nomenklatúry študijných a vedných odborov. In Národní knihovna : knihovnická revue, roč. 14, č. 4 (2003), s. 218-224.
  • LICHNEROVÁ, L. O Katedre knižničnej a informačnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského : (od histórie až po súčasnosť). In Bulletin SAK, roč. 18, č. 2 (2010), s. 5-8.
  • ŽIBRITOVÁ, G. Päťdesiat rokov vysokoškolského štúdia knižničnej a informačnej vedy na Slovensku. In Knižnica, roč. 2, č. 8 (2001), s. 410-413.
  • Z histórie katedry. In Univerzita Komenského v Bratislave : Filozofická fakulta : Katedra knižničnej a informačnej vedy [online]. Posledná aktualizácia: 18.02.2009 [cit. 2011-10-31].  Dostupné na internete: <http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=3789>.
Hodnocení: 
Průměr: 4 (hlasů: 3)
LICHNEROVÁ, Lucia a ŠPÁNIOVÁ, Marta. Katedra knižničnej a informačnej vedy FifUK jubiluje: krátky pohľad na 60 rokov vysokoškolského štúdia knihovníctva. Ikaros [online]. 2011, ročník 15, číslo 12 [cit. 2024-03-28]. urn:nbn:cz:ik-13791. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/13791

automaticky generované reklamy