Úvod

V článku, ktorý vyšiel v minulom vydaní Ikara ako prvá časť série o publikovaní na mobilné platformy, sme predstavili koncept publikovania a zodpovedali prvú z troch nastolených otázok. Konkrétne sme poukázali na možnosti praktického využitia firemných prezentačných aplikácií na tabletoch a smartfónoch a tým zodpovedali otázku, čo by mala alebo môže každá firma ukázať vo vlastnej mobilnej aplikácii. Cieľom tohto článku je poskytnúť odpovede na ďalšie dve otázky: Ako? Za akých podmienok?

Úvod

V súčasnosti už nie je potrebné diskutovať o tom, či majú smartfóny a tablety ako médium a komunikačný nástroj potenciál a zmysel. V oboch prípadoch (smartfón aj tablet) sa určite vo väčšine rozhovorov dopracujeme k odpovedi – áno. Pozíciu týchto mobilných zariadení v marketingu by sme mohli prirovnať k pozícii internetu v marketingu pred cca 6-7 rokmi. Vtedy mal internet za sebou masívne rasty penetrácie a firmy si už uvedomovali, že sa nejedná len o fenomén, na ktorý sa orientujú technologické firmy a inovátori, ale každý podnik musí uvažovať o tom, ako internet a jeho nástroje zaradí do marketingového mixu.

Diskusné skupiny sú zdrojom kolektívnej inteligencie a môžu nájsť využitie v mnohých oblastiach. Najčastejšie bývajú aplikované v informačnom manažmente, ako súčasť vyučovania, v politike ako nástroje e-demokracie, či pri spoločnom riešení zdravotných problémov účastníkov. Tieto internetové služby spájajú fyzicky vzdialených jednotlivcov do komunít a napomáhajú tak väčšinou riešeniu informačného problému.

Čo však motivuje týchto aktívnych používateľov diskusných skupín k tomu, aby verejne zdieľali svoje ťažko nadobudnuté poznatky? Ide iba o vnútornú motiváciu, alebo je možné účastníkov ovplyvniť spoločenským tlakom?

Úvod

Online sociálne siete predstavujú v súčasnosti fenomén, ktorý zasahuje do viacerých oblastí ľudskej činnosti. Nie je preto prekvapujúce, že začali vplývať aj na knižnično-informačnú vedu a prax. V článku uvádzame odporúčania pre akademické knižnice so zameraním na ich pôsobenie v online sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, ktoré môžu podporiť aktivity tohto typu knižníc v spomínanom prostredí. Odporúčania boli vytvorené na základe preštudovanej literatúry a výsledkov výskumnej časti našej dizertačnej práce (Šuchová, 2012), ktoré bola zameraná na obsahovú analýzu príspevkov na vybraných stránkach akademických knižníc na Slovensku, v Českej republike i v Rakúsku a na dotazníkový prieskum medzi študentmi i doktorandmi, ktorí využívajú služby Akademickej knižnice UK v Bratislave.

Úvod

V článkoch v troch predchádzajúcich číslach Ikara (1, 2, 3) sme z teoretického pohľadu analyzovali benchmarking, rôzne typy použiteľných kritérií a tvorbu ich optimálnej skladby. V tomto, záverečnom článku série, zrealizujeme benchmarking prakticky, a to na vybranej vzorke webových portálov z konkrétneho sektora. Nebudeme sa metodicky venovať postupnosti krokov a jednotlivým kritériám, použijeme rámec navrhnutého kriteriálneho mixu, ktorý sme predstavili v augustovom vydaní Ikara.

Moderní technologie pronikají do našich životů již řadu let a jejich potenciál můžeme využít v podstatě všude – při práci i zábavě, doma i na cestách, v autě, v kuchyni i v posteli. Počítače už dávno nejsou jen velké hučící krabice blikající v kanceláři nebo doma pod stolem, ale nosíme si je s sebou v batohu i po kapsách ve formě notebooků, tabletů či smartphonů (chytrých telefonů).

Úvod

Vhodne skombinovať dostupné kritériá, ktorými možno hodnotiť webové stránky v rámci benchmarkingu, nie je jednoduchá úloha. Ak chceme výsledky čo najviac objektivizovať, musíme urobiť vhodný výber a v rámci neho zvoliť čo najlepšiu dôležitosť pre každé kritérium. V predchádzajúcich príspevkoch (1 a 2) sme sa venovali kategorizácii kritérií pre benchmarking v oblasti SEO a detailnejšej charakteristike vybranej skupiny tzv. sekundárnych dôsledkových kritérií. Cieľom tohto príspevku je pripraviť vhodný kriteriálny mix, ktorý bude priamo použiteľný pre realizáciu benchmarkingu webových stránok vo vybranom segmente v prostredí slovenského internetu. Nebudeme sa už venovať detailnejšej charakteristike spôsobu fungovania vybraných ukazovateľov, ktorý bol už spracovaný v predchádzajúcom článku.

Úvod

Benchmarkingu, jeho významu a najmä návrhu typológie kritérií pre benchmarking webových stránok v oblasti SEO sme sa venovali v článku v predchádzajúcom čísle. Cieľom tohto príspevku je zmapovať kritériá, ktoré patria do kategórie sekundárne dôsledkové kritériá, vysvetliť ich obsah a zároveň zhodnotiť ich význam pre benchmarking v oblasti SEO. Jedná sa teda o kritériá, ktoré vypovedajú nepriamo o tom, akú výkonnosť má hodnotená webová stránka v oblasti SEO. Označenie dôsledkové kritériá hovorí o skutočnosti, že tieto kritériá neovplyvňujeme priamo, ale prostredníctvom iných (príčinných) faktorov, ktoré následne môžu zapríčiniť aj zmenu sekundárnych dôsledkových faktorov.

Úvod

Využitie benchmarkingu má svoje opodstatnenie aj v prostredí e-biznisu. Prevádzkovatelia webových stránok prostredníctvom neho môžu zistiť, ako sú ich riešenia konkurencieschopné a akú výkonnosť realizujú v sledovanej oblasti v porovnaní s konkurenciou. Moore tiež upozorňuje na potrebu aplikácií výsledkov benchmarkingu v podobe ich premietnutia do modifikácie marketingovej (Moore, 2008).  Pri realizácii benchmarkingu je mimoriadne dôležité vhodne zvoliť reprezentatívnu vzorku konkurenčných riešení a kritériá benchmarku. Práve voľbe ich vhodnej kombinácii sa budeme venovať v tomto príspevku. Jeho cieľom je prostredníctvom kritickej analýzy významu a obsahu možných evaluačných kritérií dospieť k návrhu optimálnej kombinácie kritérií a ich váhy na celkovom hodnotení. Konkrétne sa zameriame na výkonnosť riešenia v oblasti optimalizácie webovej stránky pre vyhľadávače. Kritériá, ktoré budeme hodnotiť, teda nejakým spôsobom musia byť schopné vyhodnotiť výkonnosť riešenia (webovej stránky) v tejto oblasti z určitého pohľadu.

Úvod

Nejvýraznější článek pojednávající o sémantickém webu, jeho tvorbě a využití vyšel již před deseti lety. [1] Na webu je dnes k nalezení mnoho sémantických dokumentů. Nemusíme chodit daleko, abychom nějaký našli. Například Polytematický strukturovaný heslář (PSH) Národní technické knihovny [2] je celý psán v jazyce SKOS a představuje dobrou ukázku využití této technologie. I přes veškerou snahu však dodnes tvoří drtivou část webového obsahu pouze dokumenty, které téměř postrádají sémantiku a pro stroj jsou prakticky nečitelné.